Általános Iskola

Základná škola
Hlavná 7
076 03 Sirník

Riaditeľ: Mgr. Viktória Hajduová

Obec Sirník je zriaďovateľom Základnej školy pre 1. - 4. ročník so sídlom na Ulici Hlavnej č. 7

Základná škola je typickou dedinskou malotriedkou. Výchovno-vdelávací proces prebieha v dvoch triedach /v jednej triede 1. a 2. ročník, v druhej 3. a 4. ročník/. Školu navštevuje v každom školskom roku okolo 25 žiakov.

Pedagogický zbor tvoria 3 učiteľky : Mgr. Viktória Hajduová - riaditeľka ZŠ, Mgr. Renáta Tóthová a Viera Naďová.

Pri základnej škole je zriadený aj školský klub detí /tzv. družina/, ktorý vedie p. Viera Naďová.
Škola je vybavená počítačovou učebňou so šiestimi počítačmi, ktoré sú napojené na internet.

Obec sa snaží žiakom poskytnúť čo najlepšie podmienky pre vzdelanie. V roku 2006 bola vykonaná interiérová rekonštrukcia Základnej školy. Boli zrekonštruované obe triedy, chodby ako aj zborovňa. Financie vo výške 700 tisíc Sk boli obci poskytnuté Krajským školským úradom v Košiciach.

V roku 2007 bola vykonaná kompletná rekonštrukcia školskej budovy. Bola zrekonštruovaná strecha, budova bola zateplená a urobená nová fasáda, boli opravené chodníky a okolo školského areálu bol urobený nový plot. Náklady na rekonštrukciu v roku 2007 predstavovali 1 300 000 ,-Sk.

Žiaci školy sa pod vedením svojich učiteľov zapájajú do matematických súťaží
(Klokan, Pytagoriada atď.), výtvarných a zdravotníckych súťaží, na ktoré sa pripravujú počas školského roka.

Škola pre svojich žiakov každoročne organizuje rôzne akcie, napr. školský karneval, púšťanie balónov šťastia, vyrezávanie tekvíc, spevácke súťaže, súťaže v recitovaní, športovú olympiádu, návštevu divadelného predstavenia a školský výlet.

Žiaci v spolupráci s pedagógmi pripravujú aj kultúrne programy v rámci Mikulášskych osláv, ku Dňu matiek a Dňu detí. Na záver školského roka sa lúčia – vyraďujú zo svojich radov štvrtákov, ktorí končia dochádzku na tunajšej škole a prijímajú medzi seba budúcich prvákov, ktorých za školákov pasuje riaditeľka školy.

Odhalenie pamätnej tabule učiteľom (15. jún 2014)

Vážení učitelia, bývalí žiaci, vážení hostia, dámy a páni !

Som si istý, že v spomienkach každého z nás zostal okamih, keď si po prvýkrát zasadol do školských lavíc. S úctou spomína na učiteľa, ktorý ho zaviedol do sveta vedomostí. Postupom času, stále viac spomíname na krásne chvíle strávené so spolužiakmi, na zážitky a žarty z čias strávených v škole. Neskôr spolu s nami pominú tak spomienky, ako aj mená našich učiteľov. Tieto krásne spomienky sme sa Vám snažili oživiť kúskom chleba natretým bravčovou masťou a posypaným cibuľovou vňaťou. Takýto pokrm sme často nosili na desiatu. Spomína si na to aj dnes už 73 ročný pán Jozef Michalko, stále vitálny bývalý žiak tejto školy, ktorý nám dnes spríjemnil atmosféru hrou na ústnej harmonike.

Dámy a páni,
zišli sme sa tu dnes, aby sme sa poklonili pred každodennou prácou všetkých pedagógov a s hrdosťou odhalili pamätnú tabuľu pre učiteľov, ktorí učili v našej obci a zároveň by sme chceli apelovať na predstaviteľov nášho štátu, aby nerušili malotriedne školy.

S vaším dovolením, sa vrátim do našich dejín. Naši predkovia určite považovali za dôležité získavanie vedomostí a ich šírenie. Dovoľujem si to tvrdiť na základe písomného záznamu z kroniky našej obce, v ktorom sa píše:

„István Gálszécsi už okolo roku 1560, spolu s reformovaným cirkevným zborom založil školské vzdelávanie.“ Na základe tohto faktu je preukázané, že pred 455 rokmi začalo v našej malej obci školské vyučovanie a od tej doby trvá až dodnes. Je to balzam na srdce, ktorý nám dáva pocit hrdosti a neporušený pevný základ do budúcnosti. Máme sa teda čím pýšiť a dôvod oslavovať.

Na základe údajov z kroniky a od bývalých žiakov sme získali mená učiteľov pôsobiacich na našej škole od roku 1810, ktorých mená sú vyryté na pamätnej tabuli, a ktorú vyhotovil bývalý občan našej obce kamenár László Matúš. Moja vďačnosť preto patrí občanom: André Imre, Gyimesi Sándorné, Deme Barnabáš, Szinyéri Béla, Demesová Katarína, Klára Krajníková a všetkým, ktorí sa podieľali na zostavovaní zoznamu mien učiteľov. V roku 1968 sa skončilo školské vzdelávanie v maďarskom jazyku. Poslednou učiteľkou bola naša milá Ruženka Mitrová, ktorá v tom čase odišla do dôchodku.

Vďaka učiteľovi a zároveň kronikárovi Sándor Varga Lakatošovi máme obraz o stave budovy školy z roku 1897. Opisuje ju takto: „Keď Ferenc Karakó prevzal vyučovanie, budova školy bola zakrytá slamou a vo vnútri bola tma, žiadna podlaha,“ jednoducho povedané vnútorné prostredie budovy školy bolo nezdravé. „Zásluhou učiteľa Františka Karakóa škola dostala štyri okná, podlahy, nové lavice a každý rok nové školské potreby. Učiteľovi prislúchalo bývanie a iné výhody.“

Dobre ste počuli, učiteľovi už v tom čase prislúchalo bývanie a iné benefity .To zrejme znamenalo spoločenské uznanie a úctu voči učiteľovi zo strany obyvateľov, ktorý bol vzorom v očiach žiakov a ich rodičov.

Vynára sa otázka aké je spoločenské uznanie dnešných učiteľov, ako sú rešpektovaní zo strany obyvateľov, či sú vzorom v očiach žiakov a ich rodičov. O týchto otázkach by mali diskutovať predstavitelia nášho štátu.

Žiaci v neskoršom období z domu nosili drevo do školy, ktorým sa kúrilo vo veľkých kachliach, neskôr uhlím, elektrickou energiou a dnes zemným plynom. Všetko je podrobne opísané v knihe „Čriepky z malotriedky“ od autora Petra Ferka, učiteľa našej školy. Práve dnes pristúpime ku krstu tejto publikácie. Patrí mu vďaka za krásne oživené spomienky.

Po odhalení pamätnej tabule si bude môcť každý prečítať, že túto budovu školy dala postaviť Slovenská liga a vyučovanie v slovenskom jazyku sa v nej začalo 2. októbra 1930.Presné údaje o týchto skutočnostiach zaznamenal už spomínaný učiteľ a kronikár Sándor Varga Lakatoš.

Predseda Slovenskej ligy župan Dr Method Bella, povedal: "Slovenská liga je združením mužov a žien, ktorí bez ohľadu na náboženské vyznanie, politické presvedčenie a pôvod sú vedení čistou láskou k národu a za svoju povinnosť považujú zo všetkých síl pracovať za blaho slovenského národa.“ Predstavitelia slovenského národa pred 85 rokmi dobre vedeli čo robia, keď dali postaviť túto budovu. Na tabuli si môžete všimnúť, že prvým učiteľom vyučujúcim v slovenskom jazyku bol Miroslav Malý.

V súčasnosti je naša malá škola vybavená počítačovou technikou a modernými učebnými pomôckami. Pre žiakov je prirodzené hygienické zabezpečenie vnútorného a vonkajšieho prostredia. Zo zdrojov obce a z finančnej podpory Lászlóa Szigetiho, bývalého ministra školstva za stranu Maďarskej koalície a Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko bola v roku 2006 ukončená rekonštrukcia budovy.

V tejto škole je najcennejšia rodinná atmosféra, čo zabezpečuje pevné medziľudské vzťahy. Učitelia sú kvalifikovaní a majú za sebou adekvátne vzdelanie. Sú pracovití, priateľskí, skromní, zodpovední a majú porozumenie, čiže skutoční učitelia s veľkým milujúcim srdcom. Takéto charakterové črty by mali vystihovať učiteľov, pretože učiteľom sa človek nestáva, učiteľom sa treba narodiť. Učitelia sú ako včely - v tichosti pracujú a tak odovzdávajú vedomosti čím formujú budúcu generáciu. Vynára sa tu otázka ako si ceníme našich učiteľov.

Zrejme takéto pocity mal aj Ľ Štúr keď povedal svoj nasledovný odkaz :

"Svätá je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže a seba samého viacej vážiť navykne." ( Ľ. Štúr )

V našej obci sa škola stala symbolom aj preto, že vymenované pozitíva zodpovedajú štandardom modernej školy. Spĺňajú a dokonca prekračujú očakávania moderného európskeho vzdelávania. Existencia školy v našej obci je na nezaplatenie.

V poslednom období sa v našej demokratickej spoločnosti, v odborných a v politických kruhoch, a taktiež aj na verejnosti veľa rozpráva o financovaní škôl, o vzdelávacej činnosti, výkone žiaka, schopnosti učiteľa. Predtým než by sme sa pustili do rozpravy na tieto témy, pamätajme na skutočnosť, že naši rodičia a väčšina z nás začala svoje prvé písmená písať v malotriedkach. Naša malotriedna škola vychovala veľa - veľa vynikajúcich inžinierov, učiteľov, lekárov a predovšetkým poctivých pracovitých ľudí pre našu krajinu. Niekoľko z nich by som rád vymenoval: László Tarbaj, Géza Rostáš, Deme Barnabás , Benei László MUDr. Kvetuška Kalistová, Mgr. Kušníriková Emília, Mgr. Jeso Tibor, Mgr. Nagyová Valéria, MUDr. Eva Domaracká, Ing. Deme Vojtech, Ing.Maďarová Eva, Ing. Viera Zelvayová , Ing. Brunyánsky Jozef, JUDr. František Galuško, Viktor Tusai, Árpád Gönci, Klára Krajníková, Viktor Volčko, PaedDr. Tibor Volčko ... samozrejme mohol by som ich ešte ďalej menovať.

Je povznášajúca duchovná potrava pre občanov našej obce, keď deti z našej školy vystúpia pred očami svojich rodičov a starých rodičov na rôznych oslavách ako sú Deň matiek, Posedenie pri jedličke, Deň detí či Jesenné popoludnie a iné. Jednoducho povedané škola je dušou obce . Na nezaplatenie je pocit vidieť vyrastať našu budúcu generáciu a potešenie z ich úspechov.

Všetko sa snažíme merať iba cez financie, sme krátkozrakí a nehľadíme do budúcnosti. Možnože malotriedky sa stanú obeťami takéhoto postoja. Existuje nespočetné množstvo príkladov a vedecké štúdie, ktoré potvrdzujú, že vzdelanie v malotiednych školách má svoje opodstatnenie, je stabilizujúcim faktorom života v obciach, čo sa nedá vyjadriť v peniazoch. Veľká výhoda spočíva aj v tom, že naši malí žiaci nemusia cestovať. Rodičia majú pocit, že škola je ich a považujú ju za ideálnu pre ich malé deti. Sú presvedčení, že rodinná atmosféra je pevným základom pre ďalší emocionálny a intelektuálny vývoj detí.

Ešte sme nehovorili o detskom pocite bezpečia v domácom prostredí, ktorý je úplne odlišný v cudzom prostredí. Významná je tiež skutočnosť, že malé deti potrebujú dostatok spánku, ktorý je potrebný pre zdravý fyzický vývoj. Skoré vstávanie na autobus by ich obralo o toto pohodlie. Najdôležitejšie pre akúkoľvek spoločnosť je zabezpečenie duševného, telesného a duchovného vývoja budúcej generácie, a to nemá byť len cieľom, ale aj povinnosťou. Zrejme sa s touto skutočnosťou stotožnili naši predkovia pred 455 rokmi, respektíve pred 85 rokmi keď začínali vyučovanie. Už v tej dobe im bolo jasné, že každý národ sa potrebuje vzdelávať vo svojom materinskom jazyku. Úspora niekoľkých miliónov preto nemôže byť dôvodom k pochovaniu malotriedných škôl, lebo pochovať svoju malú školu, znamená pochovať seba samého.

Na záver, pokiaľ ide o vzdelávanie nositeľ Nobelovej ceny – významný maďarský výskumník Szent - Györgyi Albert povedal:

„Aké je školstvo dnes, taká bude naša budúcnosť ."

Dámy a páni,
naši predkovia nám ukázali správnu cestu, ktorú stáročia fungovala a nikto lepšiu nenašiel - prosím držme sa tejto cesty, táto cesta je správna.

Prajem Vám v mene nás všetkých krásnu budúcnosť pre malotriedne školy a zachovanie materinského jazyka.

Amen

Ďakujem vám za pozornosť.

Príhovor starostu obce Viktora Kalána

Adatközpont