Napriek evidentnej starobylosti bol a je Sirník relatívne malou obcou. Jeho obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým chovom dobytka a vinohradníctvom. Toto pre nich charakteristické zamestnanie vyplývalo z miestnych pôdnych a klimatických podmienok typických pre dolnú časť Východoslovenskej nížiny. Považovali ho za tak dôležité, že sa ho rozhodli symbolicky preniesť aj do znaku na svojej obecnej pečati.

Jej podobu vieme do určitej miery rekonštruovať podľa atramentových pečiatok - odtlačkov kovového pečatidla oválneho tvaru, ktoré bolo vytvorené buď v druhej polovici 18. alebo v prvej polovici 19. storočia. Kruhopis vyrytý po jeho obvode je čitateľný len sčasti. Dá sa však zistiť, že bol v maďarčine a znel: SZURNYEG ( alebo SZURNYEK ?) KOZSÉG PETSÉTJE.

Za uvedeným textom nasledoval pravdepodobne rok, v ktorom bolo pečatidlo vyrobené. No v tejto časti sú už pečiatky natoľko rozmazané, že jeho číselné vyjadrenie sa nedá vôbec prečítať.

Obecný znak 

Sirníka bol vyrytý v strede pečatného poľa. Hoci je viditeľný iba v obrysoch, jeho obsah sa dá identifikovať takmer na sto percent. Predstavujú ho do vencovitého poloblúka stočené a dolnými koncami prekrížené vavrínové ratolesti. V dolnej časti oblúka je stvárnená figúra (heraldicky) doprava bežiaceho kanca, nad ním postava muža v kabátci, držiaceho v pravej ruke veľký strapec hrozna. Medzi oboma symbolmi je ešte situovaný akýsi bližšie neurčiteľný symbol, či možno iba nejaký ornamentálny prvok. Zdá sa, akoby išlo o jeden stredne väčší a dva po stranách menšie ozdoby kruhovitého tvaru, ktoré by sme si mohli aspoň pomocne (pracovne) charakterizovať ako kamene.

Opis erbu

Na červenom polkruhovom štíte po stranách do dvoch tretín jeho výšky vedené a dolu prekrížené zlaté (žlté) vavrínové ratolesti, medzi nimi v dolnej polovici štítu strieborný (biely) kanec, v hornej polovici strieborný (biely) muž v trojštvrťovom kabátci a v pravej ohnutej ruke so zlatým (žltým) veľkým strapcom hrozna, pod jeho nohami tri zlaté (žlté) kamene (stredný väčší, postranné menšie).